V úplných prvopočiatkoch komunikácie boli znaky, zvuky a signály jedinými dorozumievacími prostriedkami. Neskôr vznikli reč a písmo. Ľudia boli čoraz rozumnejší, vzdelanejší a chceli si odovzdávať čím ďalej, tým viac informácií. Doba sa odvtedy zmenila. A aj keď si ľudia informácie vymieňajú aj dnes, realizujú to častejšie prostredníctvom takzvaných "nových médií".
Nahrávky na magnetofónových páskach nahradili mp3ky a iPody, filmy sú bežne dostupné na DVDčkách a blue-ray diskoch. Doba sa zrýchlila a namiesto toho, aby sme si sadli k fotkám vyvolaným na fotografickom papieri, máme ich uložené na harddisku v počítači. S kvantitou sa stratilo akési čaro vzácnosti materiálu, ktorý sa dal chytiť a hlavne stratil sa čas, ktorý sme venovali tradičným médiám. Všetko staré nahradilo niečo nové, niečo lepšie a modernejšie, no napriek tomu vieme, že aj to staré bolo kedysi pre nás nové a v tom danom momente výnimočné a čarovné.
Všetko sa opakuje a tým sa kruh uzatvára. Pôvodné veci sa stávajú opäť vzácnymi a tak ľudia znovu objavujú kúzlo gramofónových platní, kupujú si fotoaparáty na film, navštevujú divadlá, kvôli atmosfére, ktorá vzniká medzi hercom a divákom, pretože tam kde je atmosféra, je emócia a tam kde je emócia je aj život. V určitej forme sa vrátilo späť aj dorozumievanie prostredníctvom symbolov a znakov, dnes vo forme esemesiek, rôznych skratiek a emotikonov, ktoré sa síce snažia vyjadriť emóciu a vniesť do komunikácie trochu ľudskosti, no reálny úsmev, gestikuláciu, mimiku a intonáciu do žiadneho mailu, či správy neprenesieme. Aj napriek technologickým výdobytkom, ktoré v oblasti médií ešte len prídu, verím, že nás technika nepohltí definitívne a že si ľudia k sebe opäť nájdu cestu a začnú si viac vážiť čas bez telefónu a počítača v spoločnosti druhého človeka.
